Kto som?
„Som nadšená pedagogička a pomocou výskumu o výchove pomáham rodičom nájsť efektívne a rešpektujúce metódy, aby sa im spolu s deťmi žilo doma radostne, mohli sa tešiť z každej spoločnej chvíle a vybudovali si vzťah, o ktorý sa deti môžu oprieť.“
Kedysi
Pamätám si, ako by to bolo včera, keď som bola na strednej a vôbec som nevedela, čím chcem byť, keď budem veľká…
Dnes
Dnes si vychutnávam každú chvíľu so svojimi deťmi (čo neznamená, že to máme stále slniečkové :)). So starším synom (17) každý deň športujeme a plánujeme spoločný biznis, kedy nám pri našich pracovných poradách od smiechu častokrát tečú slzy po lícach.
Mladší syn (3) sa miluje zapájať do domácnosti, kde spoločne upratujeme a varíme. Ale to len vtedy, ak zrovna nie sme vonku, kde pravidelne objavuje svet prírody a častokrát sám pozoruje chrobáčiky, motýľe, či prenáša hlinu z jednej strany záhrady na druhú.
Ja sa mnohokrát zastavím a cez okno, cez ktoré ho mám stále na očiach, sa len v tichosti pozerám a som vďačná, za tieto dve úžasné deti a náš krásny čas strávený spolu.
Jasné, že to nie je vždy ružové! Klamala by som, keby tvrdím, že každý deň je krásny od rána do večera…
Rozdiel je ale v tom, že teraz už poznám seba a zároveň poznám (alebo som si sama vytvorila) rodičovské metódy a stratégie, ktorými sa dá zvládnuť akákoľvek výchovná situácia. A o tie by som sa s vami rada podelila!!!
Pozrite sa k nám do komunity rodičov na rešpektujúcej vlne „Ako na (nepo)slušníkov“, ste srdečne vítaní. Stretnete ma tam skoro každý deň ako aj ostatných starostlivých rodičov 🙂
Keby ste sa k nám pozreli pred trinástimi rokmi, tak by ste si mysleli, že ste v úplne inej rodine. Ja unavená, s kruhami pod očami a pocitom, že som na všetko sama. Doma neporiadok a energia na manželské povinnosti na bode mrazu.
Nikto na nikoho nemá čas a všetci sa niekam ponáhľajú. Dieťa v škole alebo na krúžkoch a pomaly žiadny kvalitne strávený spoločný čas, ktorý by si človek mohol vychutnať.
Chcela som vychovávať rešpektujúcim spôsobom, ale nevedela som, kde hľadať informácie. Mnoho prečítaných kníh, ani štúdium pedagogiky mi nedali úplne všetky odpovede a denne pricházali situácie, kedy som jednoduho nevedela čo robiť, čo povedať a vrátila som sa k príkazom a zákazom.
„Ako keby som počula mojich rodičov, keď som niekedy v horúcej chvíli vyslovila niektoré vety.“
Čo bolo najhoršie
Najhoršie bolo, že mi nemohol poradiť nikto z rodiny, blízkych ani kamarátov. Všetci spokojne vychovávali „klasicky“ a nerozumeli mi, prečo to chcem inak. Na internete sa dokonca názory na výchovu úplne rozchádzali.
Keď vedci povedali na nejakú výchovnú metódu áno, kniha hovorila, že niekedy a moja babka, že v žiadnom prípade. Bolo pre mňa ťažké sa v tom zorientovať. Poznáte to?
Bola som frustrovaná, doma bol večný neporiadok a dokonca som mala aj pár kíl (rozumej desať) navyše. Nejako veci nedávali úplne zmysel a ja som stále hľadala pre seba seberealizáciu.
Svoju negativitu som prenášala aj do môjho vzťahu s manželom a naše spolužitie bolo dokonca ohrozené.
„Myslela som si, že toto je jednoducho moja realita, s ktorou sa musím zmieriť, ale našťastie sa všetko začalo obracať k lepšiemu.“
Rozhodla som sa dokončiť si pedaogické vzdelanie a priblížiť sa deťom a rodičom čo najviac. V priebehu nasledujúcich rokov som pracovala v mnohých materských školách v piatich štátoch Európy.
Dnes sa zaoberám výskumom výchovy, rodinných vzťahov a efektívnej komunikácie.
Teším sa, že moje štúdie sú medzinárodne uverejňované v najrôznejších zborníkoch a vedeckých časopisoch a baví ma prednášať o našich výskumných zisteniach pred ostatnými učiteľmi a na univerzitách.
Napĺňa ma denne diskutovať s rodičmi a riešiť ich konkrétne výchovné otázky.
Ale čo ma teší úplne najviac je to, že tieto poznatky môžem využiť doma. S deťmi máme krásny vzťah, všetko riešime v duchu rešpektujúcej komunikácie a ani pri najnáročnejších situáciách nemusím kričať, opakovať sa, či sa vyhrážať.
Na mojej ceste som pochopila, čo nám chcú naše deti svojim správaním povedať a ako im my dospeláci, môžeme pomôcť dostať sa späť do „normálu“ aj z najťažších záchvatov hnevu s ľahkosťou.
Čo potrebujú, keď plačú, hádžu sa o zem, ignorujú nás a sa tvária, že nepočujú. No a pri tých starších, ako postupovať, keď nedodržia dohodu, keď nechcú ísť načas spať alebo sú až príliš dlho za počítačom.
Dnes môžem pomáhať vyčerpaným rodičom, takým, akým som kedysi bola ja, aby ich deti počúvali s ľahkosťou a oni sa nemuseli doma cítiť ako policajt, či opakovací papagáj.
