https://www.facebook.com/v19.0/plugins/like.php?action=like&app_id=&channel=https%3A%2F%2Fstaticxx.facebook.com%2Fx%2Fconnect%2Fxd_arbiter%2F%3Fversion%3D46%23cb%3Df129cc658d7aac6cc%26domain%3Dneposlusnedeti.sk%26is_canvas%3Dfalse%26origin%3Dhttps%253A%252F%252Fneposlusnedeti.sk%252Ffe750190bbdf07f04%26relation%3Dparent.parent&container_width=0&href=https%3A%2F%2Fneposlusnedeti.sk%2Fporadna-dcera-nas-bije-a-hryzie-po-mladsej-hadze-hracky%2F&layout=button_count&locale=sk_SK&sdk=joey&share=true&show_faces=false
„Dobrý deň. Potrebovala by som poradiť ohľadne správania mojej dcéry. Problém je v tom, že nás bije, hryzie. Trápi aj nášho psa. Máme aj 6 mesačnú dcéru a stane sa, že aj ju niekedy udrie po hlave, hádže po nej veci, hračky alebo ju škrabne. Už si nevieme rady. Trvá to už aj vyše 8 mesiacov. Vysvetľovanie, že to bolí nezaberá. Ani krik a ani capnutie. Ona sa dokonca z toho teší.“
Príchod súrodenca, dokonca už aj príprava na príchod súrodenca, dokáže mnohokrát spustiť agresívne prejavy u dieťaťa. Ak rodičia nereagujú adekvátne, správanie sa môže postupne zhoršovať a nastáva aj regresia na viacerých frontoch.
Nevešajte hlavu, celá situácia je prirodzená a deje sa v mnohých rodinách. Toto je niekoľko opatrení, ktoré môžete urobiť, aby sa situácia zlepšila:
1. Uveďte veci na pravú mieru
Ukážte dieťaťu, aký je jeho mladší súrodenec odkázaný na našu starostlivosť a čo všetko ešte nevie. Môže sa to zdať trochu kruté voči nášmu drobčekovi, ale staršiemu dieťaťu to pomôže akceptovať súrodenca a dokonca v ňom vzbudiť ochranárske pudy.
Popíšte vecne, čo všetko od nás bábätko/batoľa potrebuje a čo sa ešte musí naučiť a čo všetko už staršie dieťa dokáže a aký kus cesty prešlo.
Napríklad: „Pozri, Peťko potrebuje, aby sme ho držali na rukách, lebo ešte nevie sám chodiť. Ty už vieš toľko vecí, ktoré si sa naučila (uvedieme príklady). Sama ideš kam potrebuješ, dokonca už vieš skákať cez švihadlo. Je úžasné, čo všetko si sa už naučila.“
Môžeme takto v priebehu dňa vyzdvihnúť úspešné miľníky nášho prvorodeného a okrem toho, že sa mu zdvihne sebavedomie, bude sa cítiť uvoľnenejšie, hrdo na svoje veľké úspechy a ešte spolu zažijeme krásne chvíle.
Ak sa dieťa na situáciu začne pozerať takto, prebudí sa v ňom väčší záujem pomôcť súrodencovi „dobehnúť“ všetko, čo ešte nevie a ono už to predsa dokáže. Môže sa takto zo žiarlivej staršej sestry, či brata stať malý veľký učiteľ, ktorý vám bude s hrdosťou oznamovať pokroky svojho žiaka.
Môžete využiť situácie pri jedle, kedy ho už nemusíte kŕmiť, ale naje sa úplne samé. Pri obliekaní, umývaní zúbkov… Akákoľvek príležitosť, kedy veľmi jemne a úprimne vyzdvihnete staršie dieťa, mu pomôže pri zvykaní si na nového súrodenca.
2. Zapojte staršie dieťa
Keď príde súrodenec, zrazu sa staršie dieťa musí deliť o svojich rodičov, s tým malým uplakaným človiečikom a má zmiešané pocity. Nerozumie, prečo ho všetci obdivujú, keď ešte nič nedokáže, len leží a kope nohami a hádže rukami a vadí mu, že s ním trávime toľko času.
Jedným zo spôsobov, ako vyriešiť tento súboj o pozornosť, je zapojiť staršieho súrodenca do starostlivosti o mladšieho. Dovoliť mu pomôcť nám so všetkým, čo už dokáže. Pritom spolu komunikovať a oceniť pomoc.
Nie však pochvalami typu: „Ty si ale šikovná, že mi takto pomáhaš.“ Pochvaly v sebe nesú mnoho nebezpečenstiev od nálepkovania až po absolútnu stratu motivácie akokoľvek pomáhať. Ale o tom si povieme inokedy.
Omnoho vhodnejšie je oceniť snahu, konkrétnu činnosť, či proces.
Napríklad: „Ďakujem, že si mi doniesla tie plienky. Už som unavená a veľmi mi pomohlo, že som si tu mohla chvíľu posedieť.“
Krásne sa tu dá využiť aj princíp moci, ktorý nájdete presne vysvetlený v tomto eBooku zdarma s názvom Prečo deti (ne)počúvajú. Vďaka tomu naplníte prázdne nádoby staršieho dieťaťa, ktoré bude omnoho viac spolupracovať a správať sa aj pri drobčekovi vhodnejšie.
Môžete ho napríklad vyzvať, aby vybralo, aké tričko sa dnes oblečie súrodencovi. Čo mu spolu pripravíte na desiatu, či kam pôjdete s kočíkom na prechádzku:
Napríklad: „Máš dnes chuť ísť sa prejsť na ihrisko, či k jazeru?“ Aj takto môžete využiť teóriu dvoch kýblikov a mať nielen dieťa, ktoré počúva, keď naň hovoríte, ale ktoré je aj hrdý starší súrodenec.
3. Využite pravidlo 1:5
Keď už správanie dieťaťa naberie na agresivite a bije, hryzie a hádže veci do ostatných členov domácnosti vrátane chlpáčov, máme tendenciu zacykliť sa v kruhu negativity a cesta von sa zdá byť nemožná.
Tu pomôže pravidlo 1 ku piatim, kedy za každou negatívnou vecou, ktoré dieťa urobí, nájdeme päť takých, ktoré sú pozitívne a dieťa na to upozorníme.
My dospelí mnohokrát berieme vhodné správanie ako samozrejmosť a upozorňujeme deti na to nevhodné. A preto, čo urobí dieťa, keď potrebuje našu pozornosť? Áno, hodí do psa papuču. To mu zaručí, že ihneď pribehneme a ono má čo chcelo. Našu 100 percentnú pozornosť.
Platí pravidlo, že negatívna pozornosť je pre dieťa lepšia ako žiadna pozornosť a tak koná podľa toho, čo rodičom najviac vadí.
Pravidlo pozornosti: Negatívna pozornosť je pre dieťa lepšia ako žiadna pozornosť.
Preto cesta z tohto nepríjemného kolotoča začne vtedy, keď sa zameriame na to pozitívne.
To spôsobí, že aj my začneme dieťa znova vidieť v lepšom svetle a táto celková zmena energie v nás, sa prejaví aj navonok. Aj v našom správaní, aj v našich reakciách na dieťa.
Uvediem taký školský príklad. Dospelácí máme tendenciu inak reagovať na dieťa, ktoré je jednotkár a poslušný chlapec (pre väčšinu dospelých pozitívny scénar), keď vyvedie nejakú lumpáreň. A inak reagujeme na štvorkára, ktorý chodí stále neskoro a nikoho nepočúva.
Kdežto u jednotkára by sme možno jeho správanie hneď ospravedlňovali, u štvorkára predpokladáme, že je to všetko jeho vina a teda aj keby urobili obaja školáci rovnaký prehrešok, následky by boli pre každého iné. A toto zmeníme pravidlom 1:5.
4. Zahrajte sa na bábätko
Deti častokrát samé od seba imitujú správanie bábätiek. Aj keď už sú staršie a od malinkého bezbranného novorodenca majú ďaleko, v rolovej hre, kedy sa zrazu stanú o pár mesiacov, či rokov mladšími sa vysporadúvajú s mnohými silnými pocitmi.
Pocit bezpečia a komfortu: takéto správanie poskytuje dieťaťu pocit bezpečia pri väčších životných zmenách ako je napríklad sťahovanie, rozvod, úmrtie, či príchod súrodenca.
Túžba po pozornosti: S novým súrodencom pozitívna pozornosť smeruje týmto smerom, kde sa rodičia rozplývajú nad novým prírastkom, tešia sa z každého pokroku, dotýkajú sa ho… Starší súrodenec v snahe ukrojiť si aspoň kúsok z koláča pozornosti, častokrát nevhodným spôsobom, je mnohokrát napomenutý, či okríknutý so slovami: „Však už si veľký! Čo to vyvádzaš?“
A zrazu sa stáva z výhody byť veľkým jedná veľká nevýhoda.
Oslobodenie od požiadaviek: Preto je hra na bábätko taká oslobodzujúca. Ten pocit nátlaku na to, čo všetko už dieťa vie a ako by sa malo správať, je zrazu príliš veľký a byť aspoň na chvíľu tým drobčekom, ktorého rodičia iba obdivujú je predsa také hrejivé.
Ak sa so starším dieťaťom zahráme na to, že je znova maličké, napríklad so slovami: „Keď si bola maličká ty, tak som s tebou takto sedávala, takto som ťa držala a spievala som ti túto pesničku, pamätáš si?“
Dieťa si pritúlime, nadviažeme s ním očný kontakt, sledujeme ako reaguje. Sme tam s ním naplno. Možno sa mu to bude páčiť a hru si bude chcieť v rôznych obmenách zopakovať každý deň a možno vás prekvapí a keď sa nebudete pozerať, tak bude mladšiemu súrodencovi spievať tú istú pieseň.
Ak ho hra nenadchne, určite ho do nej nenútime. Uvádzam ju len preto, lebo mnoho detí túži práve po tej istej pozitívnej pozornosti, akú dostáva nový súrodenec, z ktorého sú všetci takí nadšení. Dáva to zmysel?
5. Posilnite väzbu
Vzťahová väzba, ktorú s deťmi máme, je ako poklad a tak by sme sa o ňu mali aj starať. Začnem z druhého konca. Asi ste už odvšadiaľ počuli, že dieťa potrebuje pozornosť, rodičia sa mu majú venovať, vyhradiť si priestor a stráviť spolu kvalitný čas.
Rodičia často argumentujú, že čas na takéto niečo nemajú aj kvôli tomu, že deti nepočúvajú a oni sú potom vyčerpaní. Takže okrem času, chýba aj energia a radšej si oddýchnu bez dieťaťa ako by čas s ním vyhľadávali.
Úplne rozumiem! Lenže, ak máme s dieťaťom vytvorenú kvalitnú vzťahovú väzbu, tak máme u dieťaťa automaticky aj väčšiu autoritu, lebo si nás váži za ten čas, čo sme s ním strávili a má tendenciu viac počúvať. Takže nakoniec sme menej unavení, lebo deti omnoho viac spolupracujú.
Samozrejme sa mnoho z týchto pochodov deje na podvedomej úrovni a je to len časť z veľkého celku fungovania vzťahov a rešpektu. Asi nebudeme očakávať od trojročného dieťaťa slová: „Važim si, že si si našla čas sa so mnou hrať mami. Máš to u mňa a nabudúce, keď budeš niečo odo mňa potrebovať, rád to splním.“
Možno je to pre vás úsmevné, ale približne takto to naozaj funguje. A to, že takýto spoločný čas má okrem spomínaného aj iné veľké množstvo benefitov pre dieťa a jeho zdravý vývin asi nemusím spomínať.
Máte doma tiež nové bábätko alebo súrodencov, ktorí spolu nejako nevedia vychádzať? Prípadne vás trápi nejaká iná situácia, s ktorou by sme vám mohli pomôcť? Navštívte našu bezplatnú pedagogickú rodičovskú poradňu kliknutím sem>>
