„Dobrý deň, prosím poraďte mi. Môj syn, deväť mesiacov, robí stále niečo, čo by nemal. Ako mu neustále niečo nezakazovať?“
Deti potrebujú neustále niečo objavovať, skúmať, testovať, utvrdzovať si a takto stále dookola.
Ak im na to vytvoríme podmienky, celá výchova sa týmto stáva omnoho jednoduchšou.
Deväť mesačné dieťatko pravdepodobne už začalo štvornožkovať a tak sa mu radikálne zväčšili obzory.
Jeho pole pôsobnosti sa mu rozšírilo z postieľky, ohrádky, či farebnej dečky s hrazdičkou na celú obývačku, chodbu, dokonca aj kuchyňu.
Všetky tie skrinky plné hrncov, varešiek a pokrývok sú také zaujímavé. Vyťahovať ich a búchať nimi o seba vydáva najrôznejšie zvuky.
No a ten botník. Tam su ukryté rôzne farebné topánky so šnúrkami, ktoré sa tak fajne dajú chytiť a ťahať. Nielen rukami, ale aj zúbkami ako pes.
Najzaujímavejší je teraz ale kvetináč s hlinou v rohu obývačky. Tam sa tak dobre hrabká malými prštekmi. Aj okoštovať to človiečika láka.
Fascinujúca je aj sklenená vytrínka, za ktorou sú ukryté naleštené veci. Má takú čarovnú moc, že keď po nej začne drobček búchať, maminka okamžite pribehne a naplno sa mu venuje.
A je jedno, čo práve robí! Nevyzerá byť síce nadšená, obočie sa jej dvíha, pery krútia, ale zaručene sa začne venovať svojmu mláďaťu.
Dieťa vidí svet okolo seba ako jedno zaujímavé ihrisko plné nekonečných možností sa realizovať. Skúšať čo už dokážem ja a ako sa správajú veci a ľudia okolo mňa a to neustále a vo všetkých možných situáciách.
Keď si zoberieme deväť mesačné dieťatko, ak mu vhodne pripravíme prostredie okolo neho, nemusíme mu nič zakazovať.
Dovoľme mu objavovať a v tomto ho podporme čo najviac. Ako to urobíme?
Skrinky, ktoré nechceme, aby otváralo, môžeme detskými poistkami jednoducho zabezpečiť. Hlavne ak sú tam preň nebezpečné veci (ostré kuchynské náradie, sklenené nádoby, čistiace prostriedky..)
Čo je ale ešte lepšie riešenie, je nechať čo najviac skriniek odomknutých a dostupných dieťaťu. Aby mohlo prísť, vybrať si niečo, preskúmať to, vybrať niečo ďalšie. Otvoriť a zatvoriť skrinku, otvoriť a zatvoriť zásuvku…
Kvetináč môžeme dať na čas, kým je dieťa ešte v tomto veku, do inej izby, mimo dosah. Zabrániť prístup k sklenenej vytrínke ohrádkou…
Pretože dieťa nám nechce robiť napriek, ako sa mnohí rodičia, ktorí nám do poradne alebo do skupiny „Ako na (nepo)slušníkov“ píšu, domnievajú. Nechce nám komplikovať život alebo nascvhál rozhadzovať.
Do určitej miery potrebuje veci preskúmať, dotknúť sa ich, otestovať ich vlastnosti, zistiť čo robia, keď nimi o seba buchnú alebo keď ich hodia o zem, či o nábytok.
No a postupne prichádzajú na to, že nielen veci určitým spôsobom reagujú, ale aj maminka sa nejako zatvári, keď hodí cumeľ na zem z kočíka alebo jej potiehne vlasy. A potrebuje skúsiť aj to, či sa zatvári vždy rovnako, keď začne búchať lyžicou o tanier uprostred raňajok. A zatvári sa tak aj ocko? A čo babička?
Ak zmeníme uhoľ pohľadu na dieťa a nebudeme ho vidieť ako malého čerta, ktorý stále niečo stvára, ale ako vnímavého výskumníka, ktorý pre svoj vývin potrebuje robiť všetky tieto experimenty, pochopíme, že mu netreba nič zakazovať.
Prečo zákazy nepomáhajú
Zákazy deti prestanú rešpektovať hneď ako je autorita, ktorá ich vydáva, preč z dohľadu.
Omnoho účinnejšie a pre detský mozog a optimálny vývin vhodnejšie je určovanie hraníc s rešpektom k dieťaťu. Aby vedelo odkiaľ pokiaľ sa môže bezpečne pohybovať a objavovať svet a posúvať tak svoje schopnosti a kompetencie na ďalšiu a vyššiu úroveň.
O tom si viac prečítate v našom eBooku „Ako vychovávať deti, ktoré počúvajú“, kde sú presné kroky, čo robiť a ako sa zachovať, aby sme sa nemuseli opakovať, kričať, či im niečo zakazovať (aj ako audio kniha). Viac info tu>>
