Ako by toho nebolo dosť. Každodenný kolotoč povinností, únava, tlak… a k tomu ešte aj hádky s partnerom/kou kvôli deťom. Možno to poznáte veľmi dobre. Jeden hovorí jedno, druhý by to urobil úplne inak. Každý má pocit, že práve jeho spôsob je ten správny – a zrazu nejde len o deti, ale aj o vás dvoch.
Veľmi často je dôvod jednoduchý: nezhodujete sa na výchove. Každý z vás by to robil inak, má iné hranice, iné očakávania, inú mieru tolerancie. A keď sa tieto rozdiely začnú stretávať v bežnom dni, vzniká napätie.
Keď sa hranice posunú príliš ďaleko
Nedávno mi o tom rozprávala jedna mamička. S partnerom sa hádali čoraz častejšie, najmä v situáciách okolo detí. Keď sme sa na to pozreli hlbšie, ukázalo sa, že hranice vo výchove sa im postupne posunuli tak veľmi, že im to doma prerástlo cez hlavu.
Dieťa hranice nerešpektovalo, bolo potrebné ho viackrát upozorňovať, dohadovať sa, opakovať… a práve to vytváralo obrovský tlak medzi dospelými. Nie preto, že by boli zlí rodičia, ale preto, že boli vyčerpaní a bez spoločného smeru.
Deti, ktoré nepočúvajú, rozdeľujú dospelých
Ako nastaviť hranice tak, aby deti viac počúvali, je veľká téma. A áno, práve to býva jeden z hlavných spúšťačov partnerských konfliktov. Pretože keď dieťa nepočúva, dospelí sa veľmi rýchlo začnú navzájom obviňovať.
Presne o tomto je aj náš najpredávanejší eBook – o tom, ako vychovávať deti tak, aby počúvali, aby hranice dávali zmysel a aby rodičia nemuseli stále dookola riešiť tie isté konflikty. O tom však dnes hovoriť nechcem.
Najskôr vzťah medzi dospelými
Dnes chcem hovoriť o vás dvoch. O tom, ako spolu fungujete ako rodičovský tím.
Ak majú rodičia fungovať ako pevný, neohroziteľný tandem, potrebujú sa dostať späť do roviny, kde spolu dokážu komunikovať bez útokov, bez boja a bez neustáleho dokazovania si pravdy. A práve tu vidím najväčší problém.
Keď sa rozprávam zvlášť s mamičkou a zvlášť s oteckom, obaja o tom druhom hovoria s úctou. Vážia si ho, milujú ho, obdivujú. Ale akonáhle sa títo dvaja ľudia stretnú v jednej interakcii – či už je tam dieťa alebo nie – zrazu to vyzerá, akoby sa do seba pustili ako psy s mačkami.
Keď sa mozog prepne do boja
Takto funguje náš mozog, keď sa cítime ohrození. Stačí, aby ten druhý povedal niečo, čo sa nám nepáči, a mozog sa prepne do módu fight or flight – boj alebo útek. Vtedy už nejdeme riešiť, ale brániť sa.
Niekto bojuje, niekto sa stiahne. A v tomto nastavení je prakticky nemožné niečo vyriešiť pokojne, s nadhľadom a rešpektom.
Prečo „urob niečo pre druhého“ často nefunguje
Možno ste už počuli radu: „Buď ten prvý, kto urobí niečo pre toho druhého.“ Lenže v realite to často nefunguje. Buď si poviete, že to robiť nechcete, lebo veď vy robíte dosť a ten druhý nič. A už ste v boji.
Alebo sa aj prekonáte, urobíte niečo pekné – a druhý zareaguje neprimerane, chladne alebo podráždene, lebo je stále v bojovom nastavení. Výsledok? Cítite sa ešte horšie než predtým a celá situácia sa roztočí do negatívnej špirály.
Začnite u seba – nie pri sebe
A práve preto dnes odporúčam niečo iné. Ak chcete, aby ste sa doma menej hádali, aby aj deti viac počúvali a aby bolo doma viac pohody, začnite u seba.
Urobte niečo pre seba. Odmeňte sa. Potešte sa. Doprajte si niečo, čo vás naozaj posilní – akokoľvek to cítite. Nie preto, že si to musíte „zaslúžiť“, ale preto, že to potrebujete.
Keď budete v lepšej pohode a vo svojej sile, až potom urobte niečo pre svoju polovičku. S dobrým zámerom, bez očakávania, bez kontroly reakcie. Vy už totiž budete stáť pevne v sebe – a to je zásadný rozdiel.
Dajte priestor aj tomu druhému
Ak sa stane, že vaša polovička zareaguje pekne a všetko sa rýchlo zlepší, je to skvelé. Ale pri dlhodobejších konfliktoch to väčšinou chce čas.
A práve vtedy má veľkú silu ešte jeden krok. Keď ste vy v pohode, môžete povedať: „Počuj, dnes budem s deťmi ja.“ Alebo: „Urobím toto a toto. Choď si oddýchnuť. Urob niečo pre seba.“
Vytvorte tomu druhému priestor. Bez výčitiek, bez podmienok. A pokojne si pred každým takýmto krokom znova doprajte niečo pre seba, aby ste si udržali vnútorný pokoj.
Najskôr pokoj, potom riešenia
Práve ten pokoj je kľúčový. Pretože len z pokoja viete pritiahnuť pokoj aj do vzťahu. A až keď budete obaja v tejto rovnováhe, má zmysel riešiť ďalšie veci – deti, výchovu, hranice.
A s tým vám veľmi rada pomôžem. Pretože cesta k pokojnejšej rodine a stabilným hraniciam nezačína pri deťoch, ale pri dospelých.
